Ako piatok 13-teho

Dnes fakt nieje môj deň. Už dlhšiu dobu sa chystám že pôjdem u nás v Bratislave do Avionu. A keď som počula že sú tam zlavy tak som tam chcela ísť ešte viac :D. Tak som dnes po škole išla. Čo sa však nestalo že pred očami mi ušiel autobus ktorý chodí raz za 20 minút. Fajn že si počkám. Samozrejme vďaka sneženiu som tam stála vyše pol hodiny a myslím že ešte v živote som nemala viac zmrznuté prsty. Fajn ale som v buse teším sa. Cesta asi 5-tich zastávok trvala ďalšiu pol hodinu čo normálne trvá asi 6 minút. Keď som sa konečne dostala do toho vytúžené HM kde majú tie zlavy, vytešujem sa že som teda nedošla nadarmo lebo hneď pri vchode samé stojany so zľavami. Júúj brala som všetko ako o dušu. Ale samozrejme väčšina vecí na mne buď visela alebo som v tom vyzerala ako idiot. Chcela som sako. Prúžkované. Niekto tu na blogu mi poradil že ho tam mali. No hľadala som aj v iných HM a nenašla som. Teraz som v zľave našla prúžkovú košelu tak sa teším že celkom fajn aspoň niečo. Teda ju beriem a kupujem (Nič iné som si zo zľav nenašla jedine látkovú podprsenku). Prechádzam cez to dlhé HM cez druhý východ pri ktorom som predým nebola. Čo nevidím ? Prúžkované sako. 320 voltov do mňa udrelo fajn... fajn snažím sa dýchať. Kašlem na to nemôžem sa na to dívať idem ďalej. Už chcem odísť no mám chuť na chipsy. Tak si ich idem kúpiť. Už len to že som si kupovala len jedny chipsy sa mi zdalo troška vtipné ale oukeey veď čo. Som na rade pokladníčka blokuje. Hups nejde nablokovať. Super. Predavačka volala s nejakou službou asi 10 minút a naštvaní ľudia samozrejme stáli za mnou. Ach jaj. Idem domov. Opäť mi ujde autobus. Ďalší ide za pol hodinu faajn. Tak som šla opačným smerom a prestúpila som na iný autobus. Potom som ešte chytila zápchu samozrejme. No proste úžasný deň. Jedinou útechou sú mi tieto moje dva úlovky. A to tiež iba vtedy keď nemyslím na to že to sako som našla.

Dúfam že som vás týmto príbehom neunudila :D ale musela som sa o to s vami podeliť